|
 Ján I. (* 2. február 1487, Spišský hrad, † 21. júl 1540, Sebeš, Rumunsko), vlastným menom Ján Zápoľský, bol sedmohradský vojvoda a od 11. novembra 1526 do 21. júla 1540 uhorský kráľ (protikráľ) Ferdinanda I. (1526 - 1564).
Po bitke pri Moháči, (ktorej sa nezúčastnil, vyčkával v zálohe pri Segedíne), v ktorej zahynul i uhorský kráľ Ľudovít II., ostalo Uhorsko bez priameho následníka trónu. Časť šľachty na sneme v Tokaji zvolila 5. novembra 1526 Jána Zápoľského za uhorského kráľa (ako Ján I. Uhorský) a 11. novembra ho nitriansky biskup Štefan Podmanický korunoval v Stoličnom Belehrade.
V roku 1538 uzavrel Ján Zápoľský a Ferdinand I. vo Veľkom Varadíne mier. Tu sa obaja panovníci dohodli na rozdelení moci. Po smrti Zápoľského sa Ferdinand mal stať kráľom v celom Uhorsku i v Sedmohradsku. Dedičov Jána I. Uhorského mal Ferdinand I. odškodniť bohatými majetkami v iných svojich krajinách. Ján I. Uhorský sa ním vzdal nárokov na uhorský trón (napriek tomu titul uhorského kráľa používal až do svojej smrti).
Podobne ako Ferdinand I. razil Ján Záposľký v Kremnici 2 typy dukátov. Jeden z nich bol razený v roku 1527. Na averze sa stretneme s nápisom:
IOHANNES D G R UNGARIE
Reverz obsahuje nápis:
SLADISLAVS REX 1527
Druhý typ dukáta (Huszár H. 867) obsahuje na averze text:
*IOHANNES*D G*R*VNGARIE*
V tomto prípade sa však medzi písmenami D G nachádza znak Zápoľkých.
Reverz obsahuje nápis:
S*LADISLAVS* *REX*'15xx*
|
|
