Po dlhej dobe prinášame nový článok. Konrád Rolner nám nedal spávať a tak sme sa k nemu vrátili. Článok vznikal takmer tri roky a a môžete nájsť v časopise Kremnický letopis číslo 34 (2/2018). Azda zodpovie otázku: Kto bol komorským grófom v Kremnici v období 1439 – 1446?

28. júna 2016 občianske združenie SOS Kremnica prezentovalo v priestoroch Múzeum mincí a medailí v Kremnici nové číslo svojho časopisu Kremnický letopis. V tomto časopise sa nachádza zaujímavý článok, venovaný komorskému grófovi Pavlovi Modrerovi (Modrárovi). So súhlasom autorov článku ho uverejňujeme na tejto stránke.

Tento krát začnem trochu netradične - otázkou. „Bol Pavol Modrár (Modrér) v rokou 1463 ako aj v období 1472-1475 Kremnickým komorským grófom?“

Prečo táto otázka? Roky sa meno Pavla Modrára spája postom komorského grófa v Kremnici. Nachádzame ho napr. v numizmatických katalógoch Artuhura Pohla ako i Mártona Gyöngyössyho . Na poste komorského grófa v Kremnici ho uvádza aj Michal Matunák. Pri mojich potulkách históriou som však narazil na historickými listinami doložený fakt, že v dobe keď mal Pavol Modrár zastávať post kremnického komorského grófa, bol tento muž mŕtvy.

Medzi zaujímavé postavy na poste komorského grófa by som zaradil Konráda Rudela. Podobne ako v prípade LEOPOLDA aj tu sa dostávame do džungle mien, v ktorej sa je problém nestratiť. V tomto prípade predkladám svoj osobný pohľad, názor na to, ako by to s týmto komorským grófom mohlo byť. Berte to preto s rezervou. Ak máte informácie, ktoré by mohli môj názor podporiť dajte mi o nich vedieť. Na druhej strane ak máte dôkaz, že mňou prezentované údaje sú chybné alebo zavádzajúce nezdráhajte sa ma tieto chyby upozorniť. Rád ich stadiaľto odstránim či skorigujem.

V tomto článku sa pozrieme na to, ako to bolo s menom prvého komorského grófa v Kremnici. Vychádzam z publikácie vydanej ešte v roku 1880 v Budapešti. [1] Článok je doplnený o údaje ktoré publikoval v roku 1925 Michal Matunák. [2]

Z menom prvého komorského grofa z Kremnice sa v článku [1] dostávame do kontaktu trochu oneskorene. Autor nás v rámci iných historických udalosti presúva až do roku 1342. Karol Robert v tomto roku uvádza Kremnického komorského grófa pod menom Lipot resp. Ippolyt . Ten istý komorský gróf sa v historických dokumentoch priebežne objavuje pod menom Hippolyt ale ako uvádza autor článku, v pôvodnej menovacej listine (roku 1331) bolo uvedené meno Lupoldus. Už na tomto mieste sme autorom upozornení, že bez ďalších znalostí stredovekých latinských názvov a historických súvislosti opisy listín neboli príliš konzistentné.

Milan Haban

Mária Terézia bola dcérou cisára Karla VI. posledného čistokrvného Habsburga na tróne. Už v novembri je korunovaná za arcivojvodkyňu rakúska. Za uhorskú kráľovnú bola korunovaná 25.6.1741 v Pressburgu a za kráľovnu českú 12.5.1743.

Po smrti Karola VI, 25.10.1740 dostala viedenská mincovňa príkaz za tri dni dodať punce portrétu Marie Terézie na jej mince včítane dukátov pre mincovne v Kremnici, Prahe, Karslburgu a Baia Mare, tak rýchlo aby sa už od nového roku mohli raziť mince s jej portrétom. Kremnická mincovňa predložila ešte v roku 1740 medený skúšobný dukát.

V roku 1323. sa stretol uhorský kráľ Karol Róbert so svojím švagrom, českým kráľom Jánom Luxemburským v Trnave, kde sa dohodli na razení zlatých minci v Uhorsku a v Čechách. Na zákldae dohody sa v oboch štátoch, v Uhorsku i v Čechách, budú raziť zlaté mince podľa vzoru florentských zlatých mincí - florénov. K tomuto kroku pristúpili aj napriek tomu, že avignonský pápež Ján XXII hrozil kliatbou každému, kto by sa ich opovážil napodobňovať. Flóreny sa už v tej dobe tešili veľkej obľube.

Mgr. Ivana Šebeňová; Kremnické letopisy č. 12

V minulom čísle sme vám predstavili dejiny kremnického hutníctva do polovice 18. stor., pokračovať budeme samotným 18. storočím.

Mgr. Ivana Šebeňová; Kremnické letopisy č. 11

Hutníctvo ako výrobná činnosť predstavuje poslednú etapu pri získavaní kovu zo suroviny – nerastu. Začiatky hutníctva boli neoddeliteľne spojené s baníctvom a prvé primitívne pece sa stavali priamo pri dobývkach. Ťažiarske spoločnosti, ktoré vznikali združením jednotlivých ťažiarov, začali so stavbou väčších hút a zložitejších hutníckych pecí.