Internet veci je opodstatnene spájaný s veľkým objemom dát. Na pozadí sa objavuje slovné spojenie BIG DATA. Toto spojenie je opodstatnené.

V súčastnosti sa odhaduje, že v Internete je pripojených cca 8 miliárd zariadení (IoT). Pri odhade počtu zariadení pripojených do Internetu v roku 2020 sa rôzne zdroje značne rozchádzajú. IEEE v auguste 2016 publikovalo článok: Popular Internet of Things Forecast of 50 Billion Devices by 2020 Is Outdated.

Odhadovaný počet zariadení by mal dosiahnuť 50 miliárd. Ak vychádzame z tejto predpovede, tak by sa mal počet týchto zariadení v priebehu najbližších 2 rokov zvýšiť na šesťnásobok dneška. O niečo pesimistickejšiu predpoveď publikovala vo februári 2017 spoločnosť Gartner v článku: Gartner Says 8.4 Billion Connected "Things" Will Be in Use in 2017, Up 31 Percent From 2016.

Ak sa naplnia jej prognózy, koncom roku 2020 bude v sieti pripojených 20,5 miliardy zariadení. Nech sa stane čokoľvek, jedna vec je istá: počet týchto zariadení bude stále rásť. Spolu s nimi porastie aj objem dát prenášaných cez Internet. Tu sa dostávame k spojitosti IoT a BIG DATA. 20 či 50 miliárd zariadení dokáže generovať naozaj BIG DATA.

Čo však tvorí tieto BIG DATA? Alebo inak formulovaná otázka: Čo tvorí IoT dáta? Odpoveď nie je taká triviálna ako sa zdá.

Obr. 1

Niečo nám napovie obrázok obr. 1. Dáta z jednotlivých senzorov či zariadení putujú cez Internet k poskytovateľovi služby. Tu sa normalizujú v module Rozhranie IoT vstup/výstup. Vďaka tomu dáta rôznych zariadení nadobúdajú jednotný formát, aby sa mohli uložiť do databázy. Normalizácia je podmienená typom pripojených zariadení, ako aj rozsahom ponúkaných služieb. Pozrime sa na minimalistickú podobu dát.

Tab. 1

Pre záznam jednej udalosti by sme si vo väčšine prípadov mali vystačiť s 512 až 1024 bajtami. Veľkosti polí sú nadsadené. V ďalších úvahách zostaňme pre jednoduchosť pri Inteligentných domácnostiach. V byte či dome máme inštalovaných viacero senzorov. Tie najjednoduchšie – dverové, dymové, záplavové či pohybové – odosielajú informáciu smerom na aplikáciu zvyčajne iba v prípade zmeny stavu. Pri zbere dát si vystačíme s tabuľkou tab.1.

Tabuľka nám dokonca vystačí aj v prípade zariadení typu osvetlenie, termohlavice či bezpečnostné kamery. V prípade kamery sa na tomto mieste bavíme o stave zariadenia, nie o zázname videa.

Okrem dát IoT zariadení sú do tabuľky zapísané dáta aplikácie, služby, o požiadavkách na zmenu (pole pôvod záznamu). Už v tomto okamihu máme k dispozícii dva zdroje dát. Jedny pochádzajú zo zariadení a druhé sú generované službou.

Pri bežnom fungovaní domácnosti by sme mohli generovať 1 - 2 MB dát denne. Stále sa bavíme o stavových informáciách.

Zatiaľ sme boli v kontakte iba s dátami zariadení. V hre ich je však oveľa viac. V Tab. 1 sa nachádza pole ID zákazníka. To naznačuje, že tu musí byť ďalšia tabuľka obsahujúca informácie o zákazníkovi, ktorý si službu objednal. Čo všetko sa v nej asi tak nachádza? Postupne nám začnú pribúdať ďalšie a ďalšie tabuľky. Ak chceme poskytovať službu, musíme mať predstavu o zákazníkoch, zariadeniach, dodávateľoch, službách. Pre internú potrebu rôzne štatistiky. To všetko generuje nové dáta a nové tabuľky.

Na tomto mieste sa asi vyplatí zamyslieť nad tým, čo sú IoT dáta. Ak by sme za ne pokladali iba dáta, ktoré generujú IoT zariadenia, nemali by sme pravdu. Služba by síce fungovala, ale minula by sa svojmu cieľu. Službu sme totiž zriadili s úmyslom generovania zisku. Ak nemáme informácie o koncovom zákazníkovi, nemáme na koho vystaviť faktúru a tým pádom ani príjem. Čim zložitejšia služba, tým viac dát sa pohybuje v pozadí.

V predošlých riadkoch sme sa pozreli na dáta jednej služby. Vízie však hovoria o výmene dát medzi poskytovateľmi služieb. Okruh spracovávaných dát sa čoraz viac rozširuje. Budú sa objavovať spoločnosti poskytujúce sofistikované služby bez toho, aby boli v priamom kontakte s IoT zariadeniami. Aby to dokázali, stačí mať prístup k tým správnym dátam. Medzi jednotlivými poskytovateľmi služieb sa budú prenášať čoraz väčšie objemy údajov.

Či pôjde o raw data alebo meta data nie je podstatné. Všetky budú nejakým spôsobom spojene s IoT. Na záver iba konštatovanie. Čo pokladať za IoT dáta je aj v tomto prípade otázkou osobného názoru. Nenájdete ju ani v Towards a definition of the Internet of Things (IoT) Revision 1 – Published 27 MAY 2015.

V ďalšej časti sa pozrieme na potenciálne úzke hrdlá v komunikácii.

Zdroje